Cyklistický kemp – Ploštín 8.-10.6. 2018 – Deň 2.

Naše sústredenie sa prehuplo do ďalšieho dňa, kde bolo na pláne putovanie Vysokými Tatrami. Verzií sme mali pôvodne viac – napr. okruh okolo Tatier cez Zakopane. Nakolko ale predpoveď počasia bola nie príliš pozitívna, zvolili sme verziu, kde nebudeme opúšťať Slovensko, a zostaneme trénovať na južnej strane našich veľhôr. Samotný tréningový plán spočíval v tom, že sa presunieme okolo nádrží Čierneho Váhu na východnú časť tatier, kde si vyšlapeme na Hrebienok, potom na Sliezsky dom a následne zdoláme Štrbské pleso. Znelo to skvelo.

Z Ploštína sme sa teda ráno presunuli na hornú nádrž Čierny Váh. Stúpanie dalo zabrať, ale na včerajšiu Smrekovicu sa nechytalo. Hore sme si dali jednu spoločnú fotku a pobrali sme sa zjazdom nazad, aby sme sa mohli presunúť pod tatranské štíty. Cesta vedúca údolím popri dolnej nádrži Čierneho Váhu bola neskutočne nádherná. Scenérie okolo nás vyzerali ako by sme boli prví, ktorí prešli touto cestou. Dostali sme sa na rázcestie, ktoré nás priviedlo pod Vysoké Tatry. V dedinke Štrba sme sa rozdelili na dve skupiny, aby sme si všetci prišli na svoje. Dvaja, ja a Mišo, sme boli výkonnostne slabší, tak sme si povedali, že vynecháme hrebienok a pôjdeme iba Sliezsky dom a na Štrbskom plese by sme sa mohli potom všetci stretnúť na káve.

Chalani sa teda pobrali na východnú stranu vysokých tatier, a my dvaja na opačnú stranu. Po asi 200 metroch sme natrafili na parádnu kaviarničku, v ktorej sme zakotvili. Hneď ako nás zbadala veľmi milá čašníčka, vybehla zanami von a ukázala nám ich miestne „koleso šťastia“. Bolo to koloso zo starého bicykla osadené vo vidlici s tabuľou vo výplete. Na tabuli boli popísané možné výhry, ako napr, zľava na nákup, nápoj zdarma,..Platilo to iba pre cyklistov, pre sme si mohli zatočiť. Samozrejme, že sme si vytočili pivo zdarma :). Keďže sme neboli naladení na pivko a boli sme na bikoch, rozhodli sme sa, že túto skvelú výhru si neprosíme, a dali sme si kávičku, kolu a koláčik. Táto kombinácia nás posilnila nielen fyzicky ale aj psychicky.

Po tejsto skvelej zastávke sme sa rozhodli, že vynecháme aj Sliezsky dom, a ideme počkať chalanov rovno na Štrbské pleso. Výšľap bol príjemný, v rovnomernom 5-7% sklone. Pri jazere sme zakotvili v jednej z reštaurácií a zadelili sme si ešte jednu kolu, keďže domov to bolo ešte dobrých 60km. Po chvíle sme si ale všimli, že sa celkom zaťahuje a tatry sa strácajú v hustých čiernych búrkových mračnách, ktoré sprevádzali hromy a blesky. Pozreli sme na seba a usúdili sme, že je najvyšší čas vyraziť na cestu domov. Chalanom sme teda napísali sms aby nás zbytočne nečakali podľa pôvovdnej dohody.

V zjazde zo Štrbského plesa nás chytila spomínaná búrka. Pršalo husto, od dedinky Podbanské až kým sme neprišli do Ploštína. Práve keď som sa po sprche dostal do kuchyne, že navarím večeru aj pre chalanov, aby mali teplé jedlo po príjazde domov, zazvonil mi telefón. Boli to chalani: „David musíš prísť pre nás! Máme 4 defekty, sme mokrí a podchladení! Erik si skoro volal záchranku.. prídi čo najskôr, sme v Podbanskom“.

Rýchlo sme teda obaja sadli do áut a leteli do Podbanského. Ja som naložil do auta Paliho a Dominika, Mišo zobral Mira a vybrali sa po Erika do jedného z hotelov. Ten nakoniec musel bike odložiť do krovia a stopovať autá, aby ho vymrznutého zobrali niekam do hotela. Našťastie sa našiel jeden dobrák, ktorý mu zastavil a na hoteli mu aj požičal suché oblečenie. Keď chalani prišli do spomínaného hotela, Erik si už spokojne chrumal teplé jedlo s úsmevom na tvári. Cestou domov sa ešte zastavili v kroví po bike :). Sústredenie teda naberalo obrátky..

Chalani sa teda nakoniec v autách zohriali a bolo všetko ok. Odniesol si to hlavne materiál, keďže spomínané 4 defekty chalani dostali počas prietrže. Voda valiaca sa cez cestu prekryla jamu, ktorú kúpil Erik aj Dominik. Obaja mali rozrazené plášte a narazené ráfiky. Aj taká je cyklistika.. Nebyť tejto búrky, chalani by mali krásny výjazd, lebo sa im podarilo dať aj Hrebienok aj Sliezsky dom.